.jpg)
Desať rokov. Je to veľa, či málo? V živote človeka na prvý pohľad významná, v skutočnosti len nepatrná epizóda bytia. V činnosti fanklubu, zvlášť pôsobiaceho v slovenskom, ešte markantnejšie v ružomberskom prostredí, ide však o mimoriadne pozoruhodnú dobu existencie.
Jedným z hlavných zakladateľov ružomberského fanklubu Concordia 1906, bol Juraj „Popol“ Haríň. Človek, ktorý bol od začiatku do nečakaného konca v roku 2021 jeho hlavnou tvárou, dušou, srdcom. Ani potom však, práve vďaka ľuďom, akým je napríklad náš dnešný respondent, jeden z hlavných lídrov fanklubu Matej Mudička, Concordia 1906 nezanikla. Práve naopak. Nielenže pôsobí na slovenskej scéne, príkladne povzbudzuje našich futbalistov a basketbalistky, ale s jasnou víziou tu chce byť aj naďalej.
Siedmeho januára 2023 zorganizoval fanklub na slovenské pomery unikátnu udalosť, ktorá nemá u nás obdoby. Výstavou v športovej hale Koniareň, posedením v podniku Concordia Pub a následnou svetelnou šou si pripomenul desaťročie od svojho vzniku... „Pri plánovaní oslavy nám bolo jasné, že chceme urobiť niečo neobyčajné, jedinečné. Niečo, čo zaujme predovšetkým mládež, ktorá sa začína do činnosti fanklubu zapájať, chodí s nami fandiť. Chceli sme im ukázať naše začiatky, históriu. A že to všetko nie je len o zápasoch, ktoré odfandíme, ale aj o cestovaní, výjazdoch a zábave,“ hovorí Matej Mudička o netradičnom podujatí v našich končinách.
Pokračuje v tom zmysle, že niektoré výjazdy fanklubu boli naozaj originálne. Napríklad výjazd na futbal do Podbrezovej lanovkou cez Chopok. „Alebo na bicykloch, či raftoch po Váhu na duel Slovenského pohára vo futbale do Švošova. Snažíme sa, aby to nebolo stereotypné, jednotvárne, ale originálne, s extra porciou zážitkov. Inak povedané, prinášame ľuďom zábavu.“
Myslím si, že to veľmi dobre pochopili, dodáva následne. „Teší ma, že výstavu v Koniarni si prehliadli aj niektorí rodičia z basketbalového zápasu mládeže. Duel MBK Ružomberok v kategórii mládeže sa práve v čase výstavy odohrával na palubovke našej športovej haly. Potešili ma ich reakcie, keďže fanklub vnímajú skôr okrajovo, a tým pádom sú nezaujatí. Skutočne ma teší, že aj im sa výstava páčila.“
Desaťročie fanklubu, oslava, ktorá v našich končinách, a to možno hovoriť o celoslovenskej úrovni, nemá konkurenciu, podľa slov hlavného organizátora určite splnila svoj účel. „Bolo s tým veľmi veľa roboty. Ale, musím povedať, že aj keď nie úplne všetko vyšlo tak, ako som mal v pláne, reakcie verejnosti boli úžasné, veľmi sa z toho teším.“ Celkovo prišlo na výstavu asi 120 ľudí. V útrobách športovej haly Koniareň boli inštalované desiatky fotografií, pôsobivých a aj z historického hľadiska jedinečných. Viac už o tom približuje M. Mudička: „Pri vstupe do haly ľudí vítala videosekvencia, ktorá zachytávala naše desaťročné pôsobenie. Následne tam bola spomienka na piatich našich členov, ktorí nás za ten čas opustili. Išlo o časť výstavy, nazvanú Sektor nebo so spomienkovými fotografiami a sviečkami.“
Ďalej dodáva, že išlo o emotívne chvíle. Ľudia ďalej pokračovali v prehliadke výstavy dlhšou chodbou, ktorá vedie popod hlavnú tribúnu Koniarne. „Tam si mohli pozrieť naše zápasy, ktoré sme odfandili, cestovanie, výjazdy, spoločné chvíle, venované ružomberskému športu, predovšetkým podpore futbalu a basketbalu. Už len pri výbere z kvanta fotografií, ktoré sme za ten čas urobili, sme prežívali rôzne pocitovo silné chvíľky. Keď si človek pospomínal na všetky udalosti, ktoré možno z pamäti sčasti vyprchali, ale keď sme si znovu prezerali snímky, v pamäti sa nám obnovili spomienky na to, ako daný deň vyzeral, čo sa vtedy stalo, aký to bol zápas, ako to skončilo.“
Veľmi ho prekvapilo, keď to podobne cítil a dal najavo kapitán MFK Ružomberok Ján Maslo. Podľa vystavených fotografií vedel presne identifikovať, o aký duel išlo, kedy a kde sa odohral, tie spomienky mal a predostrel celkom živo a presne. „S ním sme si výstavu prešli, a bol som prekvapený z toho, ako dobre vedel dané snímky zaradiť.“
Celkovo bolo v útrobách Koniarne vystavených viac ako sto fotografií. Keď však podujatie skončilo, snímky nečakal osud v zastrčených šuplíkoch, alebo v koši, práve naopak. Znovu má slovo M. Mudička: „Potom sme prostredníctvom našich fanúšikovských skupín na sociálnych sieťach dali fotografie do dražby. Za symbolickú cenu, samozrejme. S Centrom nájdených zvierat v Ružomberku – Bielom Potoku, sme sa dohodli na tom, že celý výťažok zo spomínanej dražby venujeme ako pomoc práve im. Po aukcii snímok teda odovzdáme finančný dar na tieto účely.“
Matej Mudička je čitateľom Ružomberského hlasu dobre známym. Viackrát sme o ňom písali, aktuálne je jedným z lídrov Concordie 1906, a preto sme sa ani v rámci rozhovoru k desaťročnici fanklubu nevyhli osobným otázkam. Napríklad nás zaujímalo, ako dlho sa venuje činnosti fanklubu... „Je to už veľmi dlho. Určite dlhšie, ako samotný fanklub Concordia 1906 má, teda desať rokov. S partiou chalanov sme fandili ešte na tzv. starej futbalovej tribúne. Práve na futbal som začal aktívne chodiť a podporovať ho od majstrovskej sezóny 2005/2006. Odvtedy som MFK Ružomberok vnímal hlbšie. Ale, keďže bývam na Satelitoch, čo je vlastne hneď pri štadióne, vnímal som ho vždy. Pravidelne odvtedy, ako som spomínal.“
Súčasťou činnosti fanklubu sú aj výjazdy. Možno dokonca povedať, že ide o jednu z najobľúbenejších aktivít, na ktorú sa všetci zúčastnení veľmi tešia, a potom na to dlho spomínajú. Aj preto nás zaujímalo, koľko takýchto výjazdov na zápasy našich futbalistov či basketbalistiek, M. Mudička absolvoval? „To sú stovky výjazdov. Skutočne. Väčšinou síce chodíme na náš Ružomberok. Či už na futbal, alebo basketbal. Raz do roka sa však snažíme zorganizovať výjazd mimo našich zápasov, keď máme prestávku v lige. Vyberieme sa do zahraničia, kde čerpáme inšpiráciu, vidíme, ako sa činnosť fanklubov robí inde. Chceme vidieť, ako to funguje tam. A ide o ďalšiu formu spestrenia nášho pôsobenia. Predsa len, slovenská liga je malá, poznáme to všetky podobné zoskupenia.“
Rád by poďakoval ostatným fanklubom, pôsobiacim na Slovensku, pretože v našich podmienkach ide skôr o raritu, že niekto na organizačnej a stále báze fandí, venuje sa tomu naplno a príkladne. „Myslím si, že je to prospešné, dobré, je to pre ľudí istým spôsobom ventil, zábava. A pomaly to síce mizne, mladšia generácia o to nemá veľký záujem. O to viac ma teší, že v Ružomberku sa to darí ťahať stále a s dobrou vyhliadkou na najbližšiu budúcnosť. Mládež má o fandenie záujem.“
Z jeho pohľadu totiž ide o niečo hlbšie, ako len o obyčajné stretávanie sa na tribúnach a povzbudzovanie, ktoré často, bohužiaľ, športová verejnosť berie ako úplnú samozrejmosť. „Nie je to len o tom, že si ideme pozrieť zápas, povzbudiť náš tím, ale dôležitým aspektom je aj získanie si iného, hlbšieho vzťahu k mestu, k našim klubom. Pevne verím, že to všetkým dáva pocit zdravého lokálpatriotizmu. Protikladu voči tomu, čo ponúka dnešná doba.“
Concordia znamená svornosť. Je to zároveň názov prvého futbalového klubu v Ružomberku, ktorý založili talianski robotníci, prisťahovalci v roku 1906, čo je druhou súčasťou názvu fanklubu. A práve svornosť zdobí našu Concordiu najviac. Byť súčasťou fanklubu v Ružomberku berú mnohí ako výsadu, povinnosť, pevnú a samozrejmú súčasť svojich životov. Aj na pamiatku napríklad Juraja „Popola“ Haríňa, ktorý toto na Slovensku unikátne zoskupenie (spolu)založil.
A kým budú vo vedení Concordie 1906 takí ľudia ako Matej Mudička, s jasnými hodnotovými nastaveniami a príkladným správaním pre členov, je veľký predpoklad, že fanklub, ktorý je ojedinelým zjavom na slovenskej scéne, pretrvá aj ďalšie desaťročie...
