Štefan Puška má 40 rokov. Je slobodný, má 2 deti, narodil sa v Poprade, ale len preto, lebo jeho rodičia tam vtedy pracovali. Celý svoj život žije v Ružomberku, pochádza z Hlinkovho námestia, kde jeho rodičia doposiaľ bývajú. Medzi jeho záľuby patrí najmä šport a – prekvapujúco – mestská politika. Áno, pretože v komunálnych voľbách 2022 bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva, podľa našich informácií ako prvý z rómskej komunity v Ružomberku. Aj preto bol náš rozhovor s ním špecifický. A zaslúžil si aj netradičné miesto, rozprávali sme sa s ním pri balustrádach medzi hlavnou cestou, Váhom a Textilnou, ako to on nazýva, „jeho chotárom“...
V prvom rade sa patrí, aj keď dodatočne a s odstupom času pogratulovať k zvoleniu za mestského poslanca. Aké boli oslavy?
„Ďakujem. Dobré, pekné. Oslavovali sme v podniku v centre aj s celým tímom okolo Tomáša Kloptu. Okolo jednej po polnoci som sa pobral už na svoj „chotár“ na Textilnej ulici. Tam máme klubovňu, kde ma čakali moji ľudia, známi, priatelia, rodina. Do rána sme oslavovali. Bolo nás tam asi 70.“
Ako to vyzeralo bezprostredne po oznámení výsledkov volieb, keď ste už vedeli, že sa stávate poslancom mestského zastupiteľstva za Rybárpole?
„Začali telefonáty. Každý volal, pýtal sa, či som už vyhral, ako som skončil. Keď som oznámil, že sa to podarilo, bol som šťastný, rovnako, ako moje okolie. Nasledovali gratulácie a potom už prišla na rad spomínaná oslava.“
Zastavujú vás ľudia na ulici v Rybárpoli, spoznávajú vás?
„Samozrejme, zastavujú ma, zdravíme sa, poznáme a spoznávame sa. Aj ja ľuďom prihováram a pýtam sa ich, čo podľa nich treba v Rybárpoli najviac a najskôr urobiť.“
S čím sa na vás, ako poslanca, najčastejšie obracajú?
„Nová Hrboltová, kanalizácia, cesty a ich stav, vodovod. Akurát riešim reklamáciu nedávno položeného asfaltu na Horskej ulici, miestni tvrdia, že je nekvalitný, pretože už praská. V tejto časti obvodu je skutočne najväčším problémom spomínaný vodovod a kanalizácia. Ďalej sú to cesty a ich stav.“
Ako to všetko vyriešiť?
„Spolu s mojím výborom sme spísali 24 bodov, aj s fotografiami. Odovzdali sme to primátorovi mesta Ľubomírovi Kubáňovi, aby sa niečo z toho urobilo. Priznám sa, mám pocit, že za uplynulých 20 rokov sa v našom obvode neurobilo veľa. Určite nie toľko, koľko sa mohlo a dalo.“
O čom je tých 24 bodov?
„Predovšetkým o kvalite tunajších ciest, križovatka Rybárpole pri stanici, kde treba rozšíriť cestu. Primátor nám odsúhlasil napríklad kamery, ktoré budú strážiť verejný priestor vo viacerých častiach nášho obvodu, najmä na Textilnej, možno neskôr aj na Silbigerovej a v Rybárpoli. Treba nainštalovať spomaľovacie prahy na Textilnej, očistiť všetko okolie, najmä našich zelených bytoviek. Mojím cieľom je dosiahnuť, aby priestory v okolí týchto objektov boli krajšie, upravenejšie. Rovnako je treba prekryť lávku ponad Váh, nainštalovať nový povrch, zlepšiť osvetlenie, prípadne prekryť ju. Budem tlačiť na to, aby sa čo najviac vecí spomedzi 24 spomínaných bodov podarilo urobiť. Je tam aj jednoduchá záležitosť – dopravná značka „slepá ulica“ chýba pri Montane pred železničným priecestím pri odbočke na Textilnú. Potom tu často končia kamióny, navádza ich sem navigácia, majú problém sa otočiť. A pritom ide o obytnú zónu, kde sa pohybujú aj deti. A keď sme pri nich, chýba nám tu detské ihrisko s preliezačkami, tam by sa vyhrali najmenší z celého obvodu.“
Dá sa podľa vás urobiť niečo aj s dvomi zelenými bytovkami na Textilnej, ich vzhľadom, a predovšetkým okolím?
„Rozhodne áno. Aj ja osobne sa chcem zapojiť do zveľadenia tohto priestoru. Mám kamarátov v Žiline, ktorí mi povedali, že pomôžu. Rád by som všetko, čo bude možné, financoval napríklad prostredníctvom grantov. Aj preto spolupracujem so splnomocnencom vlády pre Rómov. Čoskoro k nám príde aj osobne. Cieľom je využiť dostupné granty na skrášlenie Textilnej. Zatepliť budovy, ale aj iné aktivity, ktoré by bolo možné urobiť.“
Prejdime ďalej. Už ste absolvovali aj niekoľko rokovaní mestského zastupiteľstva. Aký máte z nich pocit?
„Normálne. Som podnikateľ, chodím na všelijaké porady. Všetko je v pohode. Nič ma neprekvapilo. Ani príjemne, ani nepríjemne.“
Stretávate sa s bývalými poslancami za Rybárpole, napríklad s Adrianou Stolárovou?
„Áno. Stretávam sa s ňou, zdravíme sa. Dakedy by som sa jej chcel opýtať, ako a čo robila, pretože, predsa len, som nováčik v mestskej politike, potrebujem tiež rady, nebránim sa im. Aj medzi súčasnými či bývalými poslancami v zastupiteľstve mi kedykoľvek poradí čí pomôže napríklad Tomáš Klopta, ale aj Juraj Burgan, Roman Zach, Paťko Habo. Keď si zavoláme, vždy sú ochotní. Som nový poslanec, začiatočník. Musím sa učiť a naučiť, ako celý proces práce poslanca funguje, kde čo a kedy mám zaniesť, odovzdať, doručiť, pomôcť vybaviť, navrhnúť a požiadať o podporu. Od týchto mojich kamarátov sa poinformujem, vždy mi poradia. A, ako som už povedal, nebránim sa ani rozhovorom s bývalou poslankyňou A. Stolárovou. Má osem rokov odrobených v Rybárpoli, má skúsenosti, dakedy by sa mi možno zišla rada aj od nej.“
Premostime na rómsku komunitu. Ako prijala vaše zvolenia za poslanca?
„Zobrala ma, schválila, prijala. Chceli, aby som išiel do mestského zastupiteľstva, aby som kandidoval ako poslanec. Bolo to cielené, bol som vybratý ako kandidát, a nielen ja, ale určite aj naša minoritná spoločnosť v Ružomberku si priala, aby mala v zastupiteľstve svojho poslanca.“
Čo potrebuje táto komunita v Ružomberku najviac?
„Rómska komunita najviac potrebuje byty. Keď nebude bývanie... Viete, nemám na mysli ubytovne, ako na Ul. S. Viatora, alebo pri Štiavničke, kde majú spoločné toalety, kúpeľne. Predsa len, je 21. storočie, a oni nemajú vlastné nič, pretože všetko je na chodbe aj pre ostatných. Okrem toho je treba čistotu, mať pekný verejný priestor, kde bývame a žijeme.“
Aká je podľa vás tá naša, ružomberská rómska komunita?
„Bezproblémová. Naozaj. Len s ňou treba vedieť komunikovať. Je dobré, že má svojho zástupcu v mestskom zastupiteľstve. V mojej osobe. Z každej strany počúvam, že je to výborné. Aj z mesta, aj z ByPa. Majú rešpekt. A keď je nejaký problém v našej komunite, zavolajú mi a snažím sa to vyriešiť. Plne s nimi spolupracujem. Často komunikujem, upozorňujeme sa navzájom na problémy rôzneho charakteru, daktorí si to odo mňa lepšie zoberú, ako od niekoho, kto je poverený napríklad mestom.“
Odpoveď na túto otázku tušíme, ale predsa sa opýtame. Nemusia sa bežní Ružomberčania báť chodiť cez Textilnú ulicu?
„Nie. Určite nie.“
Ani večer, po tme?
„Ani vtedy. A chodia tadiaľ, boli by ste prekvapení. Bývam na konci Textilnej, mám tam obchod, takže aj dobrý prehľad. Ľudia bez problémov chodia po tejto ulici. Napríklad tí, čo robia v Áčku, alebo v areáli bývalých bavlnárskych závodov. Aj som prekvapení, že práve tadiaľto prejdú, ale je to tak. Navyše, len málo svetiel verejného osvetlenia u nás funguje. So psom chodím práve večer, po tme, vonku, a stretávam kadekoho. Čiže, naozaj sa nik nemusí báť tadiaľto prejsť.“
„Vašich ľudí“ si postrážite...
„Jasné.“
