(čítanie+) Minulý týždeň nás navždy opustili dve významné osobnosti. Vojtech Littva, "duša" liptovského, ale aj celoslovenského folklóru a obľúbený kňaz Jozef Žvanda, ktorý dlhé roky pôsobil v Univerzitnom pastoračnom centre pri Katolíckej univerzite v Ružomberku.
VOJTECH LITTVA
S hlbokým zármutkom sme prijali správu o úmrtí významnej osobnosti slovenského folklóru Vojtecha Littvu, ktorý nás navždy opustil v utorok 20. júna vo veku nedožitých 83 rokov. Mesto Ružomberok i primátor mesta Ružomberok Ľubomír Kubáň vyjadrujú úprimnú sústrasť rodine a blízkym. Významnému nositeľovi tradícií, vynikajúcemu tanečnému interpretovi, choreografovi a umeleckému vedúcemu Vojtechovi Littvovi ďakujeme za jeho celoživotnú neúnavnú prácu v oblasti folklóru a uchovávania ľudových tradícií.
Život Vojtecha Littvu (1940) bol spojený s ľudovým tancom a hudbou liptovského regiónu. Už ako malý chlapec tanco-val v detskom národopisnom súbore B. Kubánkovej (1947–1955), ako tanečník pôsobil v SĽUK-u (1955–1957), vo VUS Jánošík v Brne (1960–1961), neskôr pracoval ako choreograf a tanečník až do roku 1993 vo FSk Sliačanka.
V roku 1962 obnovil činnosť folklórneho súboru v Ružomberku a pod novým názvom Liptov ho desiatky rokov umelec-ky rozvíjal. Bol jedným z prvých choreografov na Slovensku, ktorý spracoval pre folklórny súbor tematiku remeselníckeho a robotníckeho folklóru. Spolupracoval s mnohými folklórnymi súbormi na Slovensku (Gymnik, Považan, Partizán), v Česku (Jánošík) i v Maďarsku (Tatabánya). Choreografie, ktoré Vojtech Littva vytvoril, získali najvyššie ocenenia vo svojich kategóriách a folklórne zoskupenia z nich v rôznych obmenách čerpajú dodnes. Ako jedinečný tanečný interpret obohatil sliačanske cifrovanie o „Vojtovu cifru“.
Podieľal sa na tvorbe rozhlasových a televíznych nahrávok, programov a hraných filmov, pripravoval a režíroval viaceré programy na folklórnych festivaloch vo Východnej, Detve i v Likavke. Spolupracoval pri tvorbe televíznych a rozhlasových programov aj hraných filmov (scénické obrázky Svadba, Pastiersky sviatok, Máje, Posledný tanec ondrejovský, Pastierske vinšovanie, Vynášanie Murieny a iných). FS Liptov pod jeho vedením súbor precestoval celý svet a preslávil slovenský folklór na zahraničných scénach.
Za svoju prácu získal mnoho ocenení, napríklad najvyššie ocenenia obce Liptovské Sliače, kde sa narodil a žil. Už v roku 1971 bol víťazom I. celoštátneho súťažného festivalu folklórnych súborov. Bol nositeľom Ceny primátora mesta Ružom-berok (2013), Ceny Žilinského samosprávneho kraja (2020) i Medaily D. G. Licharda (2006). Vojtechovi Littvovi bola v rokoch 2013 a 2014 venovaná celoštátna súťaž Šaffova ostroha v kategórii A – tanečná osobnosť.
„Otec akoby fungoval a pôsobil v dvoch rovinách, ktoré sa navzájom prekrývali alebo splývali. Rovina rodinná a rovina v oblasti folklorizmu, spoločenskej angažovanosti. Tento fakt akoby potvrdzovala aj skutočnosť, že mal kmotra rodinného (zvoleného v rámci dediny) ale aj folklórneho (zvoleného z okruhu folklórnych priateľov). Oba vzťahy udržiaval veľmi aktívne a tak ja som mal dvoch krstných otcov," povedal o ňom syn, vedúci Folklórneho súboru Liptov a DFS Liptáčik Igor Littva......................
JOZEF ŽVANDA
Myšlienky, ktoré adresoval zosnulému Jozefovi Žvandovi (17. júla 1967 - 20. júna 2023) kňaz banskobystrickej diecézy Ondrej Šmidriak. Ten bol jeho dlhoročným priateľom a spolupracovníkom v pastoračnej službe univerzitného centra Katolíckej univerzity. "Mal si zmysel pre tímovosť a spoluprácu v pastoračnej službe, tiež pre spoločné trávenie voľného času a zrelaxovanie celého tímu nášho centra, zvlášť nás kňazov. Svoje srdce si rozšíril na všetkých, ktorých si stretával, pričom si však nezabúdal na lásku k rodine ako aj k svojej rodnej obci, o ktorej histórii si ešte chcel vydať publikáciu."
Pán si povolal Jozefa Žvandu do večnosti veľkú osobnosť, ktorá pôsobila od roku 2001 ako rektor Kostola sv. Rodiny v Rybárpoli. Pastoračne sa staral o študentov Katolíckej univerzity v Ružomberku. Po skončení Gymnázia v Lipanoch vyštudoval Strojnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach. Jeho životné hľadanie sa vyvrcholilo v septembri 1993 vstupom do Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule. Rodák zo Šarišských Draviec prijal kňazskú vysviacku 20. júna 1998 v Košiciach. Potom pôsobil ako kaplán vo farnosti sv. Alžbety v Košiciach a ako prefekt v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Košiciach. Nasledovalo pastoračné centrum v Ružomberku. Pohrebné obrady spojené so zádušnou omšou sa uskutočnili 23. júna v jeho rodnej obci................................