Nie je to celkom dôstojný titulok pre seriózne noviny, akými sú Ružomberský hlas. Vychádzajú viac než 35 rokov, ale taký názov článku ešte nemali. Ani teraz by nebol, ale, sú prázdniny, leto a teplo. Tiež aj plytká slovná zásoba autora článku. Ono takto, medzi nami, presne, ako to cítime my, do angličtiny sa to slovo beťár ani preložiť nedá.
Slovak - english = A to je aj možno dobre. Lebo ten najväčší beťár, slovensky neveľmi rozumie. Keď sa niekto z veľkého amerického mesta Seattle rozhodne pôsobiť v o niečo menšom meste Ružomberok, je to svojím spôsobom beťárstvo. Lenže, David di Fiore len tak niekto nie je. Špičkový organista, známy v mnohých kútoch sveta, interpretuje svoje majstrovstvo práve v našom meste.
Nielen to. Vyučuje, odovzdáva vedomosti a skúsenosti. Zvyšuje kredit odbornosti Katedry hudby, kde pôsobí a dvíha umelecké zázemie v kultúrnom priestore mesta. Aj preto mu už párkrát naše noviny venovali prívlastok „náš David.“ David di Fiore je aj organizátor. Uviazať si na krk takú zodpovednosť, chce kus odvahy. Festival Organ Plus v jeho réžii ráta cez toto leto už svoj tretí ročník. V druhom koncertnom vystúpení zasadol za organ v jezuitskom kostole Povýšenia svätého Kríža osobne tento náš Great David.
Kucbel a Šida
Šikovne až populárne zostavený program dopĺňal najvyšší beťár, Matúš Kucbel. Tiež aj „náš Matúš.“ Svoju životnú cestu spojil s vnučkou z rodiny známeho ružomberského organistu Leopolda Šidu. Spomienke na neho bol venovaný aj nedeľný koncert festivalu 2. júla. Poldo Šida, Boh ho osláv, tiež beťár. Odpor režimu komunistov, ktorý v mladosti vyjadril, je ale viac ako beťárstvo. Neodmieňal sa potleskom, len alebo až, táborom nútených prác, ktorý mu prisúdili.
Spev a beh
Matúš, očividne sa tešiaci z bohatej návštevnosti, sprevádzal koncert slovom a vlastnou hrou na malom organe, pozitíve, pred lavicami kostola. A ešte pobehovaním celým kostolom, aby obslúžil aj rytmické nástroje pri veľkom organe na chóre. Full house – informácia o plnom publiku je pre Davida, ktorý to spoza organa nemohol vidieť. Ani posúdiť podľa potlesku, lebo sa tlieskalo až na konci, zato postojačky. I keď, žiadalo sa asi viacerým poslucháčom prepuknúť do potlesku počas predstavenia, „performance,“ bo momentov bolo viacero na takúto reakciu. Hoci aj pri zriedkavom dialógu dvoch organov v zaujímavej skladbe Pastorella. Zložil ju barokový autor Jakub V. Paus.
Spevák a gramatika
Matúš Kucbel, samozrejme, nevystupoval v Ružomberku prvý raz. Ale, prvý raz sa predstavil, i keď krátko, ako spevák. Mimoriadne zdarným a zdatným prierazným hlasom. Beťár jeden..! Aj opera by kúpila. Návšteva bohoslužieb v Španej Doline alebo v Jakube, kde robí kantora, musí byť dvojnásobným zážitkom. Vo svojom životopise uvádza, že je klinickým psychológom. S plnou vážnosťou môžeme na tomto mieste vyjadriť, že je určite, najmenej medzi svojimi kolegami-psychológmi, aj najlepším spevákom, a to bez toho, žeby sme si ich všetkých vypočuli. Tiež uvádza, v texte ku koncertu, že pochádza z Banskej Bystrici – nejedná sa o preklep, ale autentickú verziu tamojšieho, dajme tomu, nárečia Horehronia. Tiež tam povedia, že idú do Ružomberku, zatiaľ čo my tu, do Ružomberka...
Secret David
Davida naše jemné gramatické odchýlky určite netrápia. Ebenove organové dielo Jób sa spája s utrpením človeka, podľa svojej biblickej predlohy. Aj v programe tohto koncertu David di Fiore z neho uviedol finálne fragmenty. Zároveň si aj povzdychol, že vždy, keď toto dielo uvádza, pridá sa mu nejaké zdravotné nešťastie, zranenie. Predtým to bol zranený prst, teraz koleno. Beťár. A taký organ si pýta človeka, hráča, celého. So všetkými končatinami. Samozrejme, s jasnou a sústredenou hlavou. A chvíľa, kedy sa bude môcť David priblížiť a predstaviť vo svojej typickej podobe, jemne umocnenej umeleckým okom skúseného fotografa, je už blízko. Ostaňte nám verní aj naďalej! Ružomberský hlas sú predsa noviny vášho domova.
Organový kurz
Potenciál Katedry hudby sa pretavuje do podoby vzdelávania, zvyšovania odbornosti, aj v kurze. Táto forma sprostredkúva možnosti profesionálneho napredovania, zvyšovania kvalifikácie najmä pre kantorov, pôsobiacich vo farnostiach. A tiež praktickej zručnosti v hre a speve. Práve Ružomberok s priekopníkom Leopoldom Šidom začal stavať základné kamene organovej pedagogiky. Dnes toto počaté dielo prerastá do rozvinutých aktivít. Vyše štyridsať účastníkov organového kurzu, tiež aj z Českej republiky, sa podrobilo týždennému vzdelávaniu, pod vedením odborných lektorov. Záplava mien s ovešanými akademickými titulmi z oboch strán. Zoznam školiteľov poskytla Zuzana Zahradníková, vedúca Katedry hudby, tiež aj školiteľka, organizátorka. „Toto bol ťažký semester, takmer každý týždeň bolo nejaké podujatie,“ pridala povzdych. Ale aj úľavu, možno s vidinou ešte nezaostreného oddychu.
Hra na organe, podľa výkonnosti a druhu, tiež zborové dirigovanie a gregoriánsky chorál, boli hlavné línie vzdelávacích disciplín, ponúknuté k výberu. A každý deň účinkovanie pri večernej omši. Ráno boli vždy v kostole, buď spievané ranné chvály, alebo meditácia s organovou hudbou. No, z pohľadu autora článku a určite aj čitateľa, taký výcvikový tábor. Zahradníková sa teší, že stálym a pravidelným lektorom je kolega z Čiech David Postránecký, vynikajúci improvizátor. Zaujímavosťou, ako aj hodnotou tohto podujatia, býva pravidelne, na sviatok sv. Cyrila a Metoda, pri slávnostnej sv. omši v jezuitskom kostole, spev zboru organistov a kantorov z celého Slovenska. Vo štvrtok, v posledný večer na záver kurzu, je koncert, na ktorom sa frekventanti predvedú s nacvičenými skladbami. „Takmer polovica účastníkov bola na 18. ročníku tohto kurzu opakovane. Mnohí z nich boli už druhý, či tretíkrát, dokonca jedna účastníčka bola už šiestykrát,...!“ Dopĺňa Zuzana Zahradníková, tiež dirigentka a organistka.
Hana a Hana Záverečný tretí koncert organového festivalu Organ Plus sa niesol v podaní dámskeho pôvabu. Krehká až éterická Hana Hána vstupovala svojou hrou na flautu do organovej hry, v podaní ďalšej Hany. S majestátom elegancie v čiernych šatách, s dlhými splývavými impozantnými zlatými vlasmi, popredná česká organistka Hana Bartošová. Neúnavná interpretka bez pauzy na lavici organa utiahla s dravou vehemenciou celé večerné koncertné vystúpenie. Vďaka video prenosu, projekciou na plátno, ktorý je pre poslucháčsky a najmä divácky zážitok, sprostredkúvaný, je práca hráča za organom dobre viditeľná. Konzumácia diela je potom o to hodnotnejšia. A zvlášť tento raz, aj umocnená pôvabom. Hana Bartošová aktívne propaguje českú hudbu v zahraničí, tak tomu bolo aj u nás. Nakoniec, v tej krajine majú kde a do čoho smelo načierať. S mimoriadnou muzikalitou a virtuozitou predviedla tiež autorsky veľmi zaujímavé dielo od Bohuslava Martinu Vigilie. Svojimi organovými vystúpeniami vo svete zdobí aj viaceré vrcholné politické podujatia. Napĺňa nahrávky pre rozhlas, televíziu a vydavateľstvá.
Flautistka Hana Hána sa tiež venuje spevu, muzikoterapii, práci s hlasom, dychom a pohybom. Samozrejme, obe koncertné umelkyne odovzdávajú svoje majstrovstvo aj prostredníctvom svojho pedagogického pôsobenia.
