Basketbalistky MBK Ružomberok dnes vyhrali v Šamoríne 64:49, a tým spečatili v najkratšom možnom čase sériu o tretie miesto. Zvíťazili aj predtým doma v Koniarni, a nikoho nenechali na pochybách, na čo tento tím má.
Pred sezónou, ktorá sa pre zverenky skúsenej trénerskej dvojice Suja-Porubčan skončila pred niekoľkými hodinami, ich nik nepasoval do pozície boja o medaily. Hlboko finančne poddimenzovaný rozpočet klubu neveštil nič dobré. Len pre nezainteresovaných pripomíname, že ekonomické možnosti Pieštanských Čajok a Slávie Banská Bystrica sú neporovnateľne vyššie (lepšie) ako je tomu v prípade MBK Ružomberok.
Napriek tomuto faktu a s tímom, ktorý (možno okrem Oľgy Jackovecovej) nemal žiadne relevantné a dlhodobé skúsenosti s Európou, klub sa pustil do ťažkého boja v Európskom pohári FIBA. S rizikom, že bude outsiderom, na ktorom si budú podstatne vyspelejšie a ekonomicky gigantickejšie kluby akurát "robiť skóre".
Nestalo sa. Ani v EP FIBA nebol Ružomberok, pre neprajníkov prekvapujúco, pre znalých problematiky celkom logicky, "fackovacím panákom". Vďaka erudovanosti, zanieteniu a profesionalite trénerského tandemu, ale aj obrovskej energii a vôli hráčok sa Ružomberok popasoval v pohárovej Európe so cťou.
V lige dokázal zdolať Sláviu Banská Bystrica. Tím, ktorý disponuje nespočetnou légiou drahých zahraničných posíl, ale aj (často) preplácaných domácich hráčok. "Bystrické pumy" zdolala Sujova družina v základnej časti, ako aj v semifinále. Niečo nevídané.
Keď sa pred časom "rozhodlo", že Ružomberok pôjde cestou slovenských hráčok, možno s jednou či dvomi výnimkami, odborníci len nechápavo krútili hlavou. Právom. Dnes sa na Slovensku nedá pomýšľať na vysoké (európske) méty bez dostatočného počtu kvalitných legionárok. Piešťany to pochopili, a majú ich. Slávia to pochopila, a má ich. Ružomberok...
Trochu odbočíme. Na rozdiel od Bystrice, ale aj Piešťan, Ružomberok má dve obrovské výhody. Prednosti, ktoré iní nemajú, dôvody, pre ktoré je povedomie o basketbale v centre dolného Liptova na mimoriadne vysokej úrovni. Prvou je Koniareň. Hala, ktorá priniesla basketbalu pod Čebraťom zisk európskeho šampióna v roku 2000. Hala, kde majú domáce hráčky vždy skutočne domáce prostredie a silnú motiváciu. Druhou je fanklub Concordia 1906. Žiaden iný ženský basketbalový tím na Slovensku nikdy takýto fanklub nemal, ani nemá. Je obdivuhodné, akú fantastickú atmosféru dokáže v Koniarni vytvoriť, s akou výdržou celý zápas "šliape ako hodinky", a ako to pôsobí na hráčky a dodáva im energiu.
Bronz je v súčasných podmienkach basketbalového Ružomberka takým malým zázrakom. Juraj Suja, Michal Porubčan, riaditeľ klubu a manažér Radoslav Popelka varia len z toho, čo majú k dispozícii. Možno chýba len relatívne malý (finančný) krôčik k tomu, aby začali Liptáčky znovu a opakovane porážať nielen Sláviu, ale aj Čajky. Teda tímy, ktoré dnes bojujú o titul vo finále slovenskej extraligy.
Otázka je, do akej miery je toto, návrat basketbalu v Ružomberku na pozície, ktoré mu právom patria, prioritou pre mesto, a ochotou či záujmom pomôcť pre lokálnych aj potenciálnych či ostatných sponzorov...
