Svet šansónu vždy bol, a stále určite je, najskôr osobným svetom vo vnútri človeka. Tam vzniká. V radosti, bolesti, strachu nádeji, ľahostajnosti, zlosti, láske, chorobe. A ak je tento vnútorný svet v nejakej z emócií už neudržateľný a má pri sebe to šťastie, že stretne otvoreného interpreta a popri ňom vnímavého skladateľa a tvorcu textu, vtedy môže vzniknúť dobrý šansón.
Šansón nie je to, čo vidíme vonku za oknom. Je o tom, čo je veľmi hlboko v nás. Jednoduchými slovami a jednoduchými melódiami to všetko pomenúva. Édith Piaf nebola prvou šansoniérkou na tomto okršleku zemskom. Veď šansón má pôvod už v stredoveku. Mal rôzne prevedenia, kým sa neskôr dostal do kabaretov. Príbeh Édith - “Vrabčiaka” je však asi zo všetkých známych príbehov najsilnejší. Žila to, čo spievala, spievala to, čo žila. Malé čierne šaty, kvalitný parfém, ulica, ťažký rodinný a partnerský život, priamosť, úprimnosť, neschopnosť začleniť sa do očakávaných koľají, a zároveň schopnosť očariť svojím zjavom a prednesom kohokoľvek - aj toto všetko (okrem jednoznačného talentu) túto ženu posúvalo dlhé roky vpred.
A ešte bolesť. Bolesť z toho všetkého. Lebo aj bolesť posúva. Možno aj preto bola taká magická a uveriteľná, ktovie. Lebo presne o tomto šansón - pieseň - je. O takom živote, aký ho natvrdo žijeme. A túto tvrdosť života paradoxne dokonale vystihujú šansoniéri vo svojom citlivom prevedení. Život je jednoduché prehlušiť treskotom a hlukom. Nie je však vždy jednoduché si ho pripustiť v plnom rozsahu, napríklad aj v takom, ako ponúka obyčajná pieseň. Predstavenie, ktoré bude venované Édith Piaf, si budete môcť pozrieť vo Veľkej dvorane 11. júna v podaní Štátnej opery z Banskej Bystrice.
