ROZHOVOR Meno Ľudmily Kerndlovej je pre ľudí v dolnom Liptove nerozlučne späté s ružomberskou Obchodnou akadémiou. Nečudo. Veď v škole pôsobí už tri desaťročia, z toho 20 rokov ako jej riaditeľka. Pod jej vedením sa akadémia formovala a napevno etablovala na mape stredných škôl v okresnom meste.
So školou vedno absolvovala všetky ťažké časy aj pekné obdobia, zažila mnoho úsmevných príhod ale aj boj o jej zachovanie. Už o niekoľko týždňov pani Ľudmila opustí domácu pôdu odchodom na dôchodok. Pri tejto príležitosti sme sa poohliadli za rokmi, ktoré na oltár školy obetovala a prezradila nám aj, čomu sa bude v nasledujúcom období venovať.
Vášmu pôsobeniu v školstve predchádzali roky praxe v podnikovej sfére (viac v samostatnom medailóne – pozn. aut.). Aké však boli vaše začiatky v školstve?
„Postupom času som si začala uvedomovať, že svoje skúsenosti a vedomosti chcem odovzdávať ďalším generáciám a že svoju kariéru potrebujem nasmerovať inde. Preto, keď ma vtedajší riaditeľ Dievčenskej odbornej školy v Ružomberku Branislav Kasanický oslovil s ponukou vyučovať odborné ekonomické predmety, dlho som nerozmýšľala. Táto príležitosť pre mňa predstavovala veľkú výzvu. O dva roky neskôr som dostala pracovnú ponuku učiť na novovzniknutej Obchodnej akadémii v Ružomberku od vtedajšieho riaditeľa Dušana Baláža, keďže akadémia vtedy pôsobila pod spoločným riaditeľstvom so Strednou priemyselnou školou. Veľmi ma potešilo, že sa mi naskytla možnosť učiť na podobnej strednej škole, akú som vyštudovala, aj keď už s iným názvom, pretože stredné ekonomické školy sa po nežnej revolúcii vrátili k pôvodnému názvu obchodná akadémia.“
V škole ste napokon zakotvili a pôsobili neuveriteľných 30 rokov. Ako ste sa prepracovali na najvyšší post?
„Desať rokov som učila odborné ekonomické predmety, napríklad ekonomiku, účtovníctvo, ekonomické cvičenia. Po troch rokoch môjho pôsobenia sa škola v roku 1997 osamostatnila, a ja som začala vykonávať funkciu výchovnej poradkyne. V roku 2004, keď pôvodná riaditeľka odišla do dôchodku, uchádzala som sa vo výberovom konaní o post riaditeľky a odvtedy až do súčasnosti túto funkciu zastávam. Keďže funkcia riaditeľky je volená na obdobie piatich rokov, už štyrikrát som prešla výberovým konaním.“
Boli ste pri kreovaní a zrode obchodnej akadémie. Pospomínajte, čo všetko ste museli pre jej samostatné etablovanie urobiť?
„Začiatky boli ťažké. Avšak zanietenie hŕstky kolegov, ktorí vtedy pôsobili na škole, bolo také silné, že sme situáciu úspešne zvládli a venovali všetko naše úsilie na rozvoj samostatnej školy. Na intenzívnu prácu a prebdené noci, keď sme spoločne tvorili projekt osamostatnenia školy, si veľmi dobre pamätám. Dnes si už dovolím tvrdiť, že to nebola zbytočná práca a toto rozhodnutie bolo jednoznačne správne a úspešné.“
Je o vás známe, že ste boli dušou školy, boli ste jej maximálne oddaná. Svojím spôsobom ste riadili živý organizmus, ktorý si prechádzal pohodovými, ale aj náročnými chvíľami. Ktoré momenty považujete za prelomové v živote školy?
„Najnáročnejšie obdobie pre mňa bolo v roku 2005, keď sa zmenilo financovanie obchodných akadémií. Kvôli preklasifikovaniu z kategórie stredných odborných škôl do medzistupňa medzi gymnáziá a stredné odborné školy sme prišli o 2,5 milióna korún z ročného rozpočtu. Bolo nesmierne náročné zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na chod školy a udržať kvalitných odborníkov v našom tíme. Toto obdobie sme prekonali len vďaka veľkému odhodlaniu, spoločnému úsiliu celého kolektívu a dobrými vzťahmi, ktoré som sa počas celého svojho pôsobenia v škole snažila budovať. Mojou prioritou bolo predovšetkým udržať pohromade kolektív odborníkov, ktorí ma obklopovali.“
Ďalšie ťažké obdobie prišlo v rokoch 2015 až 2016...
„V tomto školskom roku nám zriaďovateľ pridelil plán výkonov iba pre jednu triedu, čo predstavovalo reálne ohrozenie existencie školy. Jedna trieda znamenala znížený počet žiakov na celé štyri roky, čo by mohlo vážne ovplyvniť naše fungovanie z hľadiska prideľovania finančných prostriedkov. Oslovila som poslancov župy, predsedu rady školy a súčasného primátora Ľubomíra Kubáňa, ktorý spísal petíciu na zvýšenie plánu výkonov. Taktiež som navštívila riaditeľku odboru školstva a lobovala u zriaďovateľa, aby sme dosiahli opätovné zvýšenie počtu žiakov a tried. Tento zápas bol kľúčový pre prežitie školy a zachovanie pracovných miest.“
No a najnovšia výzva bola pred vami v auguste minulého roka. Zvládli ste ju?
„Škola sa mala presťahovať zo svojej budovy do priestorov Spojenej školy a Školy umeleckého priemyslu. Tento plán nás veľmi znepokojil. Vďaka primátorovi Ľubomírovi Kubáňovi a poslancom kraja, ktorým chcem touto cestou poďakovať za ich neoceniteľnú podporu, sme dokázali udržať školu v našich terajších priestoroch. Tento úspech bol pre mňa obrovskou úľavou a dôkazom, že aj v najťažších časoch je možné dosiahnuť pozitívne výsledky s dostatočnou vytrvalosťou a podporou.“
Od vážnych tém prelaďme na veselšiu nôtu. Iste za tie roky zažili mnoho veselých či vtipných momentov počas vyučovania. Vybavia sa vám v pamäti nejaké?
„Ale áno. Na začiatku kariéry som sa venovala aj výučbe nemeckého jazyka. Spomínam si na jednu obzvlášť vtipnú situáciu: po hodine nemčiny som prišla na vyučovanie hospodárskych výpočtov do inej triedy a automaticky som začala slovami „Setzen Sie sich!“ – sadnite si. Tento moment vyvolal u študentov výbuch smiechu a prispel k uvoľnenej atmosfére v triede. Takéto chvíle nielenže spríjemňovali vyučovanie, ale vytvárali aj inšpirujúce prostredie pre všetkých.“
Čo si osobne na škole vážite? Čím je škola podľa vás v rámci okresu alebo širšieho regiónu výnimočná?
„Obchodná akadémia v Ružomberku je výnimočná predovšetkým svojou rodinnou atmosférou. Ako malá škola s približne 200 žiakmi dokážeme vytvoriť osobné a pevné vzťahy medzi študentmi a učiteľmi. To nám umožňuje venovať sa každému študentovi individuálne a podporovať jeho jedinečný potenciál. Naši študenti sa vzdelávajú v študijnom odbore obchodná akadémia a obchodná akadémia v systéme duálneho vzdelávania, čo im poskytuje praktické skúsenosti už počas štúdia. Okrem toho máme pomaturitné kvalifikačné štúdium v odbore cestovný ruch, čím rozširujeme možnosti uplatnenia našich absolventov.“
Zostaňme pri uplatnení. Koľko absolventov akadémia za tie roky vyslala do praxe? Vedeli by ste uviesť príklady ich špičkového uplatnenia?
„Za obdobie existencie sme vychovali približne 1 700 absolventov, ktorí sa úspešne uplatnili v rôznych oblastiach. Každý z nich si našiel svoje miesto v živote, čo je pre nás najväčšou odmenou. Naši absolventi dosiahli úspechy na významných postoch doma aj v zahraničí. Jeden z našich študentov je finančným riaditeľom obchodného reťazca IKEA v Brne, ďalší pracujú v bankovom sektore pre banku Raiffeisen vo Viedni. Máme aj expertku na účtovné systémy, ktorá pracuje pre Európsku úniu a pre USA. Tieto úspechy našich študentov sú pre nás zdrojom nesmiernej hrdosti a dokazujú, že naše úsilie a práca majú zmysel. Vidieť našich absolventov na takýchto významných pozíciách je najlepším dôkazom toho, že naše vzdelávacie metódy a individuálny prístup k študentom prinášajú výsledky. Sme hrdí, že môžeme prispievať k formovaniu budúcich lídrov a odborníkov, ktorí robia dobré meno našej škole nielen doma, ale aj v zahraničí.“
Posledným „zvonením“ v škole bude pre vás 28. jún. Prezradíte čitateľom Ružomberského hlasu niečo o vašich plánoch po odchode na dôchodok?
„Priznám sa, že mám obavy, či budem na dôchodku všetko stíhať (smiech). Po dlhých rokoch strávených vzdelávaním a podporou mladých ľudí si dovolím byť trochu sebecká a skúsim realizovať svoje osobné sny, jedným z nich je napríklad cestovanie. Vzhľadom na to, že vzdelávanie bolo vždy mojím životným poslaním, veľmi sa teším na príležitosť rozšíriť si obzory na univerzite tretieho veku. Určite sa tiež chcem venovať svojim najmenším vnúčatkám, pretože rodina je pre mňa veľmi dôležitá a chcem s nimi tráviť čo najviac času. Okrem toho som nedávno dostala zaujímavú ponuku na výučbu online kurzov účtovníctva.“
Poznačili vás či už pozitívne alebo negatívne roky na školskej pôde?
„Každý deň strávený s našimi študentmi mi prinášal radosť a inšpiráciu. Náročné chvíle a výzvy ma naučili vytrvalosti a sile kolektívneho úsilia. Som vďačná za všetky skúsenosti, ktoré som na škole získala, a verím, že ma pripravili na ďalšiu kapitolu môjho života plnú nových možností. Roky strávené v školstve mali na mňa jednoznačne pozitívny vplyv.“
Pozrime sa ešte na budúcnosť obchodnej akadémie z vašej perspektívy?
„Verím, že budúcnosť školy spočíva v schopnosti adaptovať sa na moderné trendy a technológie. Škola by mala naďalej využívať rôzne digitálne nástroje na zlepšenie vzdelávacieho procesu a zavádzať inovatívne metódy výučby, interaktívne učebné materiály a praktické skúsenosti v reálnom podnikateľskom prostredí. Dôležitý bude aj individuálny prístup k študentom, podpora ich kreativity a rozvoj kritického myslenia. Je potrebné vytvárať prostredie, v ktorom sa študenti budú cítiť motivovaní a podporovaní vo svojom vzdelávacom a osobnostnom raste. Škola má potenciál stať sa lídrom v oblasti vzdelávania a inšpiráciou pre ostatné inštitúcie, čo je nesmierne povzbudzujúce. Zároveň musím vysloviť aj obavu o samotnú existenciu školy. Tvoriť súdržný kolektív, neustále bojovať o zachovanie priestorov školy, nedostatok finančných prostriedkov a riešiť problémy spojené s populačnou krivkou nie je vôbec jednoduché a vyžaduje si to veľa úsilia, energie a odhodlania. Škole a novej pani riaditeľke by som chcela zaželať, aby mala čo najmenej takýchto starostí a mohla sa sústrediť na to najdôležitejšie – vychovávať, formovať a pripravovať na život našich skvelých budúcich účtovníkov.“
Čo by ste dodali na záver?
„Vyjadrujem hlbokú vďaku všetkým svojim kolegom, študentom a zamestnancom školy za obetavosť, neustálu podporu a neochvejnú lojalitu. Som vďačná za každý moment, ktorý sme spolu strávili, a za všetko, čo sme spoločne dosiahli. Bez vzájomnej pomoci a podpory by sme nezaznamenali také úspechy a nevytvorili tak silnú a súdržnú komunitu. Verím, že pod vedením novej riaditeľky bude škola pokračovať v pozitívnom smerovaní.“
