VOLEJBAL Klobúk dolu pred Volejbalovým klubom One Ružomberok. Pri príležitosti storočnice volejbalu v našom meste pripravil špičkový galaprogram a do posledného miesta poobede 28. mája zaplnil Veľkú dvoranu Kultúrneho domu Andreja Hlinku.
„Sme veľmi radi, že sa to ľuďom, ktorí zároveň v sále vytvorili super atmosféru, páčilo. Po skončení sme mali len vysoko pozitívne ohlasy. tieto oslavy sme však pripravovali pol roka. Našou snahou bolo mať na jednom mieste jednak súčasnú volejbalovú generáciu, a takisto tých, čo písali jeho históriu. Osobitná pozornosť bola venovaná pozývaniu, aby sa na dakoho nezabudlo,“ povedal nám aktuálny šéf tohto športu v meste Tomáš Varga.
Všetko v jednej knihe
Na úvod odzneli príhovory primátora mesta Ľubomíra Kubáňa a prezidenta Slovenskej volejbalovej federácie Mareka Rojka. Potom prišiel na rad slávnostný krst knihy 100 rokov volejbalu v Ružomberku 1924 – 2024. Precízne spracovaná publikácia Františka Diana začína dolnoliptovské dejiny pod vysokou sieťou odvíjať od úplných začiatkov. „Bolo to v roku 1924, keď sa na dvore ružomberského gymnázia jedného krásneho slnečného dňa objavili dva drevené stĺpy a medzi nimi bola napnutá riedka sieť. Na obidvoch stranách bol hrubými čiarami ohraničený priestor. Popri sieti v označených poliach veselo poskakovali ružomberskí študenti a udivovali svojou hrou okolostojacich divákov.“ Takto sa tu opisuje začiatok tohto olympijského športu v našom meste. Ďalej v knižke nájdeme, že pri zrode bol profesor Ján Sladký a prvé volejbalové družstvo hrávalo pod hlavičkou RGR (Reálne Gymnázium Ružomberok).
Aj zaujímavé vrcholy
V športe to už tak chodí, že prináša úspechy, radosť, ale i pády a sklamania. To platí tiež o ružomberskej ceste pod vysokou sieťou. Dlhé roky sa v Ružomberku hrávala I. Slovenská národná liga, v ktorej v sezóne 1983/1984 muži TJ SCP skončili na 2. mieste a do poslednej chvíle bojovali o prvenstvo so Sláviou UK Bratislava. Naši volejbalisti vo svojej „zlatej“ pravidelne navštevovali aj medzinárodné turnaje. U nás sa zase konal Putovný pohár SCP a mesta Ružomberok. Uskutočnil sa tu medzinárodný turnaj ôsmich mužských reprezentačných tímov. V Ružomberku sa tiež vyhlasovali výsledky ankety Najlepší volejbalista Slovenska.
Halová odmlka
Už v deväťdesiatych rokoch nastali určité problémy a po sezóne 2003/2004 organizovaný „šestkový“ volejbal v centre dolného Liptova skončil. Na mapu SVF sa vrátil až v roku 2019, kedy súčasnú edíciu odštartoval bývalý hráč Starej Ľubovne Tomáš Varga, ktorý vtedy ako vojak z povolania pôsobil v našich kasárňach. „Už som to viackrát spomenul, že za tým bola moja dcéra Bianca. V jej určitom veku som chcel, aby sa začala venovať nejakému konkrétnemu športu. A mojou snahou bolo viesť ju k volejbalu. Rátal som so spustením nejakého malého klubu - skôr rodinného typu. Človek ani nemohol tušiť, že za krátky čas pod jednou strechou budeme mať halový i plážový volejbal, a v takomto rozsahu,“ vyjadril sa k reštartu pod ružomberskou vysokou sieťou súčasný predseda VK One Ružomberok i Beachvolleyballového clubu Ružomberok T. Varga.
VK dnes ráta okolo stovky aktívnych hráčov a hráčok, pričom v uplynulej sezóne mal deväť družstiev v dlhodobých súťažiach. „Ja si myslím, že práve to je v tejto krásnej histórii najcennejšie,“ podotkol k ružomberskému volejbalovému návratu M. Rojko. „Treba si to vážiť. Inak by sa už iba spomínalo na staré časy. Aktuálne kapitoly tento šport v meste píše s novými, maximálne zanietenými ľuďmi.“
Nechýbal ani Švajčiar
„Plénum“ bolo naozaj pestré. Rušno bolo takisto cez prestávku. Mnohí účastníci krásneho eventu sa stretli po dlhých rokoch. Dušan Jarotta dokonca meral cestu zo Švajčiarska, kde už niekoľko rokov žije. „Dvaja moji bývalí tréneri - Vladimír Lubelan a Ivan Rybár mi zavolali cez WhatsApp, že 28. mája sa v Ružomberku chystá oslava volejbalovej storočnice. Ani sekundu som neváhal a prisľúbil som, že prídem. Bol som veľmi rád, že sa niečo takéto udeje,“ vyznal sa 64–ročný muž, ktorý svojho času ako tréner viedol aj reprezentačné výbery Československa od šestnásť až po 21 rokov a oprášil si tiež spomienku na ružomberské obdobie: „S volejbalom som začínal vo vtedy založenej športovej triede. Už v pätnástich - šestnástich rokoch sa mi naskytla možnosť zahrať si za vtedajší slávny tím mužov, napríklad s Jozefom Orgoníkom, Jánom Riečickým, či Pavlom Scheerom.
Hráč, tréner, funkcionár
„Začínal som už ako žiak v päťdesiatom siedmom, potom to bolo družstvo dorastencov a následne prechod medzi mužov. Ružomberok bol účastníkom krajských majstrovstiev, no pamätám si, ako sa v roku 1969 postúpilo do II. ligy a s pár výnimkami sme niekoľko sezón v tejto súťaži pôsobili,“ zaspomínal si 81–ročný Ivan Rybár, tiež v minulosti tréner a funkcionár (i predseda TJ SCP a podpredseda Slovenského volejbalové zväzu). „Samozrejme, potešilo ma, že noví ľudia zase ružomberský volejbal oživili.“
Člen volejbalovej famílie
K najstarším účastníkom storočnice patril člen Siene slávy Slovenskej volejbalovej federácie Viliam Dubovec, známy najmä ako niekdajší medzinárodný rozhodca. „Naša rodina vždy bola, a aj je, s volejbalom nerozlučne spojená. Teraz štyria mladíci od nás sa venujú tomuto krásnemu športu. Ja som začínal v štyridsiatom siedmom u telocvikárky Gizely Matyašovskej. Potom som hrával na priemyslovke. Sedem rokov trvalo, kým som sa dostal do ružomberského „áčka“, ale vyšlo to. No potom sa mojou prioritou stala rozhodcovská píšťalka. Tá ma dostala aj na dva svetové šampionáty,“ vravel 88–ročný, stále úžasný volejbalový nadšenec. „Veľmi si vážim, čo tí mladí urobili, že zase náš šport postavili na nohy.“
Začal etapu na piesku
Miloslav Rousek je v povedomí ružomberskej verejnosti spojený predovšetkým s vybudovaním Fitness centra California na Klačne a tamojšieho areálu pre beach volejbal. V roku 1997 tu vďaka nemu vyrástlo prvé pieskové ihrisko pre plážový volejbal. „S týmto športom som začínal ako desaťročný na Základnej škole Rybárpole. Už ako mladší žiak som hrával za TJ SCP Ružomberok. Neskôr bol zo mňa tiež kapitán mužov i hrajúci asistent trénera Dušana Juríka,“ vravel v Amerike žijúci M. Rousek (roč. nar. 1969) a na naše vyzvanie premostil k súčasnému stavu halového volejbalu v meste: „S každým športom sú spojené určité sínusoidy. V prvom rade je to o ľuďoch. Ako sa hovorí, doma nie je nikto prorokom. Sem prišiel Tomáš Varga z východu, vzal to, ako správny motivátor, do svojich rúk a vyrastá nám nová generácia.“
„Kočka“ v extralige
VK One už vycepoval aj jednu hráčku pre ženskú extraligu - Synthiu Mederly. „V ružomberskom klube som strávila tri sezóny. Potom prišlo oslovenie zo strany Martina Nemca a od roku 2022 som vo VK Pirane Brusno. Samozrejme, je to iný level a mám z toho veľkú radosť,“ vysvetľovala 19–ročná dievčina, ktorá má korene v Austrálii. „Je to krásna akcia, tiež s dokonalou dekoráciou. Takisto ľudia sa veľmi pekne vymódili,“ pripojila extraligová blokárka.
Súčasťou slávnosti, ktorá sa niesla vo výbornej atmosfére, bol aj blok ocenení. Bolo odovzdaných osem Cien primátora mesta, ďalších šesť z rúk šéfa SVF M. Rojka a dve v rámci domáceho VK One. Akcia mala tiež veľmi pekný kultúrny obal, o ktorý sa postarali folklórny súbor Liptáčik a Karol Csino so svojimi vokalistkami, keď Veľká dvorana si užívala nádherné songy Karola Duchoňa.
Plakety
Ocenenia (aj in memoriam) - Cena primátora: Bohumil Golian, Viliam Dubovec, Ivan Rybár, Vladimír Šiculiak, Ferdinand Piroh, Jozef Orgoník, Vladimír Švára, Dušan Ježo, Cena SVF: Vojtech Tóth, Štefan Faga, st., Štefan Faga, ml., Ján Riečický, Dušan Jurík, Miloslav Rousek. Ocenenia VK One Ružomberok: Synthia Mederly, Ondrej Vrťo.
