Uprostred horúcich júlových dní zasiahla slovenskú umeleckú verejnosť smutná správa. Opustila nás navždy jedna z najvýznamnejších osobností alternatívneho divadla - režisér a dramatik Blaho Uhlár.
Dlhoročný režisér divadla pre deti a mládež v Trnave, zakladateľ bratislavského avantgardného divadla STOKA, umelecký vedúci a režisér trnavského divadelného súboru Kopánka (neskôr DISK) bol jedným z popredných predstaviteľov autorského divadla tvoreného metódou kolektívnej tvorby. Pre jeho inscenácie bola typická tzv. polytematická dekompozícia, ktorá predstavovala na začiatku 90. rokov úplne nový smer v slovenskom divadle.
Blaho Uhlár sa narodil 26. augusta 1951 v Prešove, ale väčšiu časť svojho detstva strávil v Ružomberku, kde absolvoval aj gymnázium. Jeho otec Vladimír Uhlár, stredoškolský učiteľ, významný jazykovedec, historik a publicista, stál pri vzniku recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín v Dolnom Kubíne. Jeho mama Gabriela Uhlárová bola zase spojená so vznikom Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde pôsobila v jeho počiatkoch ako členka hereckého súboru.
Blaho Uhlár ukončil štúdium réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 1974 a v tom istom roku nastúpil ako kmeňový režisér do Divadla pre deti a mládež v Trnave (dnes Divadlo Jána Palárika). Tu naštudoval desiatky inscenácii ako napríklad Ženba, Revízor, Proces, Tartuffe, Laco Novomeský, Téma Majakovský, Commune de Paris, Kvinteto, Koniec hry, Predposledná večera, Princezná Maru, O bubeníkovi alebo Kde je sever.
Pre témy jeho predstavení bola už v tomto období príznačná provokatívnosť v kombinácii s jeho typickým autorským sebavyjadrením. V trnavskom divadle spolupracoval najprv so scénografom Jánom Zavarským a neskôr s architektom a výtvarníkom Milošom Karáskom, s ktorým tvorili tandem pri jeho neskoršom pôsobení v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove (dnes Divadlo Alexandra Duchnoviča).
Po odchode z Prešova založili spolu v roku 1991 v Bratislave Divadlo STOKA. Jeho vznik predznamenali dva Slovenské divadelné manifesty z roku 1988, v ktorých obaja tvorcovia definovali základné princípy dekompozície, fragmentácie, diskontinuity a náhodnosti v divadelnej tvorbe. Ich snahou bolo vyhraniť sa k tomu, čo sa aktuálne hralo v slovenských divadlách a k zaužívanej štruktúre divadelnej drámy.
Diela vznikajúce improvizáciou všetkých členov súboru s ich následnou presnou fixáciou podľa autorov prinášajú slobodu hercom, ale aj divákom. Touto metódou vznikli počas viac ako 30-ročného fungovania Divadla STOKA veľmi originálne inscenácie ako napríklad Kolaps, Impasse, Dyp inaf, Slepá baba, Vres, Donarium, Eo ipso, Lido di Jesolo, Nikto, len čajka si omočí nohy v mojich slzách, Nox, Tváre, Monológy, Komisia, Gala, Strata, Neistý grunt, Bordeline, Vírus, Katastrofa, Prego, Porážka, Škovránok a mnohé ďalšie, ktoré zaujali nie len na domovskej scéne, ale aj na festivaloch v zahraničí.
Napriek tomu, že sa už po treťom predstavení cesty Uhlára s Karáskom rozišli a divadlo sa muselo počas svojho fungovania viackrát presťahovať, stalo sa v slovenskom divadelníctve legendou. Zrealizovalo viac ako 50 inscenácií, prešli si ním mnohé známe osobnosti ako napríklad herec a hudobník Lubomír Burgr, herečka a speváčka Lucia Piussi, herečka a dokumentaristka Zuzana Piussi, herečka Erika Lásková, herci Laco Kerata, Jozef Chmel alebo Vlado Zboroň. Blaho Uhlár od roku 1986 súbežne spolupracoval aj s neprofesionálnym divadelným súborom Kopánka z Trnavy, ktorý sa neskôr premenoval na DISK.
Tento súbor sa úspešne zúčastňoval na slovenských divadelných prehliadkach a festivaloch. Pod režijným vedením Blaha Uhlára súbor získal trikrát najvyššie ocenenie v oblasti ochotníckeho divadla Tvorivý čin roka na celoslovenskej prehliadke Scénická žatva v Martine a to za inscenácie A čo? z roku 1988, ďalej Výhľad z roku 2008 a Opulentná sviňa z roku 2014.
Na Scénickej žatve v roku 2023 získal divadelný súbor DISK cenu za najlepšiu dramaturgiu k inscenácii Cholesterol. V januári 2024 režisér prevzal z rúk slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia. Česť jeho pamiatke!
Vladimír Dubeň
