KOMENTÁR Nech to znie akokoľvek kruto a tvrdo, treba to už konečne povedať na rovinu. Jasne pomenovať a vyjadriť "bez omáčok". Z istého uhla pohľadu to jednoducho vidím takto. Futbalisti MFK Ružomberok za dnešný výkon jednotka s hviezdičkou, rovnako ako realizačný tím. Rovnako aj tých 2535 divákov (len čosi vyše 50% kapacity štadióna!). Ale...
Z prvého zápasu play off Európskej konferenčnej ligy si Ruža doviezla z Arménska nepríjemnú trojgólovú facku 0:3. Už po tomto výsledku bolo o postupujúcom prakticky rozhodnuté - tak aspoň písali viaceré médiá, ale aj fanúšikovia, priaznivci futbalu, nielen z Ružomberka.
To bol však len polčas. Tušil som, že na odvetu pod Čebraťom sa Liptáci pripravia najlepšie, ako vedia. Stalo sa. Po polčase vyhrávali 2:0, krátko po 70. minúte bol trojgólový náskok vďaka premenenej penalte Boďu už zmazaný úplne - 3:0. Navyše, Ruža hrala v početnej výhode - a, áno - tento stav už rozhodne mala udržať do konca,alebo navýšiť vedenie a postúpiť do skupiny.
Lenže, zrejme existuje aj niečo ako futbalová karma. Kým hráči a realizačný tím, nevynímajúc klub či jeho majiteľa - by si asi postup do skupiny európskej súťaže rozhodne zaslúžili, športoví priaznivci, fanúšikovia (okrem tých skalných, pred ktorými skladám pomyselný klubúk), určite nie.
Ružomberok totiž ani na zápas play off európskej súťaže, na ten posledný krôčik na ceste do skupiny, nielenže nedokázal vypredať štadión, ale ani sa k tejto pomerne smiešnej méte (čosi vyše 4800 divákov) ani len nepriblížil. Na dnešnom zápase bolo 2535 ľudí, čo je len 52% kapacity štadióna.
Tomu hovorím nie veľká, ale obrovská hanba. Nemám právo vstupovať do svedomia tých, ktorí mohli prísť na zápas, ale uprednostnili "papučovú kultúru" a sledovanie duelu zadarmo z pohodlia obývačky či krčmy. Rozhodne ma však ako Ružomberčania veľmi škrie a mrzí, že hoci množstvo divákov, fanúšikov (či skôr "fanúšikov") býva kilometer, dva od štadióna, nepríde na zápas, zostane doma.
Platíme trpkú daň za to, že ako jediné mužstvo najvyššej slovenskej ligy sme od postupu v roku 1997 (!) nikdy nezostúpili (!!!). Nepoznáme smutný pocit vypadnutia do nižšej súťaže, sme zvyknutí, že naši hráči pôsobia dlhodobo v Niké lige (predtým Fortuna, Corgoň, Mars superliga). Mnoho z nás - priaznivcov futbalu - je zhýčkaných, lenivých, rozmaznaných.
Pritom návštevy na štadióne pod Čebraťom, kedy sme bojovali o účasť v najvyššej lige, boli sedem - osemtisícové, no potom, pomaly a postupne, to začalo klesať. A ten pokles sa nijakým spôsobom nepodarilo zastaviť. Občasné výnimky spôsobí nie dobrá hra Ruže, nie účasť v "hornej šestke" ligy, ale len príchod súpera zvučného mena v Európe.
Smutná realita športu, ktorý popri basketbale je určite v našom meste na najvyššom stupienku.
A keby to nebolo dostatočne zdôraznené, ešte raz vďaka, rešpekt a úcta 2535 divákom, ktorí dnes prišli na štadión a príkladne povzbudzovali MFK Ružomberok.
