ABONENT Po celkom krátkom pristavení v stanici Leto, sa vlaková súprava, naložená porciou ružomberských kultúrnych programov a predstavení, pohla zase dopredu. „Mašinfírer“ Radek Zdráhal, zároveň aj riaditeľ Kultúrneho domu A. Hlinku, rozšíril jazdnú súpravu o ďalšie vagóny.
Nechýbajú vozne prvej triedy, tiež bufetový a zapojený je aj taký, čo vezie poriadny náklad. V prvom vozni mal v deň štartu 20. septembra miestenky Štátny komorný orchester Žilina.
Bobrík odvahy
Možno skúška smelosti alebo prechádzka po tenkom ľade. Zrejme v polohe takýchto mantinelov sa mohol ocitnúť spomínaný riaditeľ Kultúrneho domu A. Hlinku. A to práve vtedy, keď sa rozhodol otvoriť programovú sezónu s hudbou Ludwiga van Beethovena. V predchádzajúcich desaťročiach nebol tento ružomberský stánok kultúry zvyknutý uvádzať v septembri akýkoľvek program. Nieto ešte vážnu hudbu. A to je odvaha. Štartuje škola, výdavky v rodinách smerujú zvyčajne aj tým smerom, dobiehajú sa dovolenky. Teda aj návštevnosť kultúrneho podujatia môže byť otázna.
Uvedenie symfonického diela v podmienkach sály Veľká dvorana nesie so sebou viacero špecifík, a pre obmedzený rozsah článku sa nebudeme o všetkých zmieňovať. Radšej. Ale, vybŕdnuť z nich, je nutná úloha dňa pre organizátora. Predovšetkým výborná poloha klavíra na samý kraj scény tak, aby išiel jeho zvuk do priestoru sály a neodchádzal do portálu javiska, sa podarilo asi najviac. Tento postup by mohol poslúžiť všetkým ďalším adeptom o koncertné vystúpenia na tomto mieste, najmä pre umelecké školy.
Beethoven v Ružomberku
Myšlienku, žeby azda jeden z najvýznamnejších hudobných skladateľov vstúpil do Ružomberka, sme načrtli na stránkach našich novín pred nejakým časom. Beethoven sa priatelil s Mikulášom Zmeškalom, veľkým hudobným nadšencom, interpretom, ale najmä mecenášom, pôsobiacim vo Viedni. Spolu si v korešpodencii vymenili viac ako 150 listov. Jeho rod - Zmeškal - pochádza z neďalekej oravskej obce Leštiny, kde mali panstvo. Jedna z Beethovenových skladieb je napísaná práve na hlavičkovom papieri tohto Zmeškala. Vzniklo podozrenie, že asi Ludwig van Beethoven navštívil priateľa v Leštinách. Z geografickej polohy obce potom vyplýva, že by musel aspoň prejsť Ružomberkom, ak by chcel do Leštín. Nech už tak, či onak, Beethoven do Ružomberka prišiel. Alebo skôr vtrhol. Spolu so Štátnym komorným orchestrom Žilina.
V piatok 20. septembra vo Veľkej dvorane sa práve skladbami Ludwiga van Beethovena otvorila nová kultúrna sezóna (abonentný cyklus, pozn. red.) pre túto jeseň a prvú polovicu budúceho roka. Výber skladieb v tónine dur akoby symbolicky naznačil rytmický a nekompromisný nástup s ľahko rozpoznateľným odhodlaním. Ale to sú skôr organizačné veci, ktoré podstatnou mierou padajú na kolektív kultúrneho domu. Aj preto, že tento náš priestor - Veľká dvorana - nie je koncertnou sálou. Uviesť symfonické skladby v takejto miestnosti predpokladajú predovšetkým tak akustické, ako aj priestorové nároky.
Klavirista Jakub Čižmarovič Ťahákom, ba až atrakciou, bol klavírny koncert. Nielen preto, že sa podobné vystúpenie vo svete hudby ponúka zriedka, alebo aspoň menej často. Ale azda najmä preto, že toto ešte v našom meste nebolo a samozrejme, že sa predstavil a vystúpil špičkový klavirista. Jakub Čižmarovič sa ku klavíru dostal pomerne neskoro, až ako 9-ročný. Vďaka svojmu mimoriadnemu talentu však všetko rýchlo dobehol a prvé ocenenia začal získavať už v jedenástich rokoch. Pochádza z hudobníckej rodiny a za sebou má množstvo vystúpení, predovšetkým s nemeckými orchestrami a v mnohých krajinách sveta. V Ružomberku zahral Koncert č. 2 B-dur opus 19. Skladba, umožňujúca dynamické frázovanie v rytmických blokoch, akoby bola protikladom opticky jemne plachého výrazu interpreta. Ale to len mimo nástroj. Počas hry absolútna suverénna zdatnosť konsolidovala Jakuba ako samozrejmú súčasť hudobného diela. Cez takéto momenty je vždy fascinujúci aj rozmer hudobnej pamäte, keď si hudobník pamätá každý jeden tón, jeho miesto v skladbe a jeho patričné prevedenie. Aj to je výkon umelca, ktorý hrá bez notovej predlohy. Nutné zamyslenie nad dimenziami ľudského mozgu je v takých chvíľach úplne namieste.
Dirigent František Macek
Koncertnú taktovku držal František Macek. Pôvodne organista, po vzore svojho otca. Finálna skladba L. van Beethovena, Symfónia č. 2 d-dur opus 36, vtiahla záujem publika do svojho energického tempa. A s výrazným, ešte stále mladíckym vkladom dirigenta. Tak, ani nie div, že symbolická opona musela na viackrát vyvolať usmievavého Františka ku klaňačke s nadšeným potleskom. So Štátnym komorným orchestrom Žilina sa v Ružomberku predstavil prvý raz. Zato toto hudobné teleso sa postupne u nás udomácňuje čoraz viac. V pláne je viacero ďalších vystúpení na prelome rokov a prísľub spolupráce pre budúcnosť.
Plány a drámy
Ružomberok je malé mesto, to však ale nie je dôvod, prečo by nemal chcieť viac, siahať vyššie. To si aspoň myslí riaditeľ Zdráhal. V našom meste nie je stála profesionálna divadelná scéna ani sídlo orchestra. To ale predstavy riaditeľa Kultúrneho domu nijakým spôsobom neobmedzuje. Naopak. Vybudovať z Ružomberka centrum pestrej kultúrnej ponuky, nie je tak márna myšlienka. Ak má v niečom potenciál naše mesto, je to predovšetkým jeho poloha na mape Slovenska, najmä toho severného. Byť spádovým miestom s ponukou kultúrnych predstavení pre susedné mestá je celkom logická predstava. Tatranská kotlina tomu nahráva, doprava je výhodná.
„Možno až po Poprad,“ netají sa ambíciou Radek Zdráhal. Ale úlohy sú ďalšie, vyvstávajúce predovšetkým zo zastaraného technického stavu. A to nielen hlavnej budovy kultúrneho domu v meste, ale aj ostatných v mestských častiach. Zaťažujú poruchami, či údržbou, už i tak dosť zaneprázdnených pracovníkov KDAH.
Pomoc prichádza
V úvodnom privítaní pred otváracím koncertom sa Zdráhal pochválil o prisľúbenej finančnej pomoci zo strany Mesta. Určite by takto svoje úvodné vstupy rád začínal častejšie. Kultúra nie je jedlo, ani život a zdravie zachraňujúci liek. Dá sa bez nej žiť. Ale - je výživovým doplnkom. Žije sa s ňou ľahšie, nadšenejšie. Kultivuje človeka vnášaním estetických a umeleckých zážitkov do jeho vnútra. Dávno, pred sto rokmi, to pochopil Andrej Hlinka, keď prebúdzajúcemu sa ružomberskému obyvateľstvu daroval kultúrny dom. A s ním aj základ pre rast možností mesta. Ako s tým naložiť, to je výzva a príležitosť pre odhodlaných. Zdá sa, že terajší riaditeľ vidí možnosti tejto (už kultovej) stavby, za horizont. Nebolo by zle, keby si ho Mesto Ružomberok strážilo, podobne, ako sa to robí s orlím vajcom v hniezde, aby sa zámerom a plánom podarilo vykľuť do dravej, životaschopnej podoby.
Zelená na semafore
A treba si tiež dobre všimnúť, že pomyselný uháňajúci vlak ružomberskej kultúry vydáva rytmický zvuk hukotu svojich kolies. Je to potlesk ružomberského publika. Odmena za výkon umelcom a vďaka za predstavenie. V našom meste vie byť zvlášť štedrá. Zážitok pre účinkujúcich.
Vtedy si riaditeľ Radek Zdráhal preberá a Veľká dvorana mu odovzdáva jeho zaslúžené zimomriavky...
