(čítanie+) Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zverejnil rebríček hospodárenia samospráv Slovenska za minulý rok. Ružomberok sa z 82. miesta za rok 2022 prepadol zo 141 miest na 102. priečku.
Finančné zdravie miest. To v skratke odzrkadľuje rebríček samospráv INEKO za minulý rok. „Hlavným cieľom projektu je zvýšiť tlak na zlepšovanie finančného zdravia miest, obcí, VÚC a ich organizácií. Plánujeme ho dosiahnuť prostredníctvom nasledujúcich čiastkových cieľov - zber a zverejnenie údajov o finančnom zdraví; analýza finančnej stability 50 najväčších slovenských miest; odporúčania na zmenu zákonných kritérií a zavedenie sankcií pre ich lepšie dodržiavanie; predstavenie výsledkov projektu širokej verejnosti a verejným činiteľom,“ informuje INEKO.
Ružomberok dosiahol za minulý rok výborné skóre 6.0 (najlepšie) v oblasti „celkový dlh“, dobrý výsledok bol mestu prisúdený aj v kategóriách „dlhová služba“ a „záväzky po splatnosti k príjmom“. Naopak, veľmi nízke hodnotenie malo mesto za bilanciu bežného účtu a záväzky aspoň 60 dní po splatnosti. Z maximálneho možného skóre (celkovo) 6.0 mal Ružomberok podľa tohto rebríčka 4.6 (hodnotenie = dobré).
Pozrime sa do minulosti. Okrem jednej výnimky za éry primátorovania Igora Čombora bol Ružomberok takmer vždy v prvej dvadsiatke miest SR. Za rok 2017 mu patrila 20. priečka v SR, o rok neskôr 17., potom 16., následne 18., za rok 2021 bolo mesto na 23. pozícii. V rebríčku za rok 2022, kedy už nastúpil (v závere roka) Ľubomír Kubáň, skončilo mesto na 82. priečke.
O reakciu na aktuálne umiestnenie Ružomberka sme požiadali aj mestský úrad. Odpovedal nám hovorca Vladimír Miškovčík. „So záujmom sme si prečítali aktuálne hodnotenie „finančného zdravia“ mesta a budeme ho bližšie analyzovať. Len pri plastickom pohľade na hodnotenie a jeho metodiku, v rebríčku najlepšie obstoja mestá a obce, ktoré nie sú dlhodobo dlhovo zaťažené. Ako inak si vysvetliť fakt, že od roku 2018 s malými obmenami v rebríčku dominujú Nové Mesto nad Váhom, Dubnica nad Váhom, Krásno nad Kysucou, Tvrdošín, Svätý Jur, v roku 2018 a 2020 aj Strážske a v roku 2019 Leopoldov. Z tohto pohľadu a podľa metodiky skúmateľov sú to mestá a obce zjednodušené povedané „s najlepším hospodárením“. Respektíve a správnejšie – majú najlepšie ukazovatele celkový dlh, dlhová služba, bilancia bežného účtu, záväzky po splatnosti k príjmom a záväzky aspoň 60 dní po splatnosti.“
Podľa jeho slov, nič to však nehovorí o rozvoji mesta či obce a už vôbec nič o aktuálnych projektoch. Veľké investičné projekty predstavujú obrovskú záťaž na rozpočet samosprávy, a to aj vtedy, keď sú viaczdrojovo financované. „Napriek tomu a paradoxne k rebríčku, vziať úver si môžu len samosprávy, ktoré sú finančne zdravé. Mesto Ružomberok v hodnotení zaznamenalo medziročne najväčší prepad z roku 2021 (23. miesto v rebríčku) do roku 2022 (82. miesto v rebríčku), čo je posun o 59 miest. Stačí, keď si samospráva vezme úver a už v tabuľke hospodárnosti neexceluje a posunie ju to dramaticky dole. Väčšiu výpovednú hodnotu ako poradie má graf vývoja sledovanej hodnoty a jej porovnanie voči priemeru. Krajské mestá Žilina, Banská Bystrica, Prešov či magistráty Košíc, Bratislavy sú v aktuálnom hodnotení v poradí až za Ružomberkom a iné hodnotenie nemajú ani v predchádzajúcich rokoch. Vyhlásiť však o nich, že nehospodária dobre, by bolo nesprávne.“
Na záver hovorca mesta dodal, že oveľa viac ako na rebríček INEKO sa v týchto dňoch sústreďuje radnica na..............................
(celý príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.20/2024)
