Vštepovala všetkým lásku a úctu k vlastným tradíciám, učila ich, ako si vážiť všetko dobré, čo doma – v Liptovských Sliačoch – majú. Bronislava Kubánková (1901 Ludrová – 1987 Ružomberok) položila a budovala základy sliačanského folklóru, ale aj divadla a vzťahu k miestnym bohatým a originálnym zvykom.
Prišla do najväčšej dediny Liptova v roku 1932 a viedla tamojšiu jednotriednu školu vo Vyšnom Sliači. Len pre zaujímavosť, v prvom školskom roku po jej príchode tam bolo 146 žiakov. Táto výnimočná osobnosť, o ktorej sme písali rozsiahly príspevok v roku 2017, má od minulej soboty v Liptovských Sliačoch vlastnú pamätnú tabulu. Na počesť jej života a diela, ktoré vykonala, jej ju osadili zástupcovia Matice slovenskej a miestneho Kultúrneho strediska.
Na slávnostné odhalenie prišlo odhadom do 200 ľudí. V nádherných sliačanských krojoch účinkovali folklórna skupina Sliačanka, detský súbor Sliačanček a divadelný krúžok pri SZUŠ Dotyk. Pamätnú tabulu odhalili zástupca starostu obce Roman Jarotta a riaditeľ Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši Marek Nemec. Prítomní bol aj prednosta obecného úradu Pavol Bartík a ďalší hostia, rovnako početná verejnosť. Na tabuli je okrem podobizne osobnosti uvedené: „V tejto budove štátnej školy žila a učila Bronislava Kubánková – učiteľka, folkloristka, divadelníčka. Miestny odbor Matice slovenskej v Liptovských Sliačoch – 2024.“
Dôležitosť a prínos Kubánkovej podčiarkuje a potvrdzuje pre RH aj Igor Littva z Liptovských Sliačov, vedúci FS Liptov v Ružomberku a jedna z najvýznamnejších súčasných postáv folklórneho diania v regióne. „Bola to veľmi významná osobnosť. Prakticky naštartovala folklórne dianie v našej obci, založila folklórnu skupinu. Začala divadlom, folklór jej učaroval. Sliačanské zvyky na piesne sa stali potom súčasťou divadelných predstavení, ktoré so žiakmi poctivo a pravidelne nacvičovala.“
Odkazom, dielom, životom a posolstvom B. Kubánkovej boli podľa neho ovplyvnené aj ďalšie osobnosti kultúrneho, folklórneho života v Sliačoch. Napríklad Kliment Ondrejka, syn Juraj Kubánka, Anna Hulejová či jeho otec a významná postava obce a dolného Liptova Vojtech Littva. „Pravdupovediac, nielen pamätnú tabulu, ale aj niečo významnejšie, by si Bronislava Kubánková zaslúžila mať v Sliačoch už dávno. Na druhej strane, chvalabohu, že sa to podarilo aspoň takto a teraz,“ vraví pre RH Igor Littva.
Bronislava Kubánková, rodená Macková, sa narodila 23. novembra 1901 v Ludrovej pri Ružomberku. Mala dve deti, Oľgu a Juraja – choreografa a tanečníka, osobnosť slovenskej kultúry. Do Liptovských Sliačov prišla v auguste 1932, aby tu spravovala prvú štátnu školu v Liptove. Okrem pedagogickej činnosti režírovala divadelné hry (vyše 30) a folklórne vystúpenia dospelých, detí i mládeže. Pripravovala hry z dedinského prostredia s prezentáciou piesní, tancov i krojov z Liptovských Sliačov. Miestni divadelníci pod jej vedením účinkovali aj v Slovenskom národnom divadle, v rokoch 1937 (Krutohlavci) a 1941 (Hriešnica). V Liptovských Sliačoch založila folklórnu skupinu (1932) a detský národopisný súbor (1949). Zomrela 13. júna 1987. Pochovaná je v Ružomberku.
Za rozsiahle informácie o B. Kubánkovej, ktoré sa stali podkladom aj tohto príspevku, ako aj za nezištnú pomoc pri spracovávaní materiálu, ďakujeme Jozefovi Adamusovi z Liptovských Sliačov.
