ČÍTANIE+ ABONENT Koncertné vystúpenie nesie v sebe vždy náboj ohromného kolektívneho úsilia. Vo vyznení spoločného zámeru sa v jednotnom pracovnom a umeleckom nasadení stretá množstvo zanietených nadšencov. V prípade vrcholných predstavení aj profesionálov.
Každé takéto vystúpenie poskytuje tiež nezanedbateľný sociálny rozmer. Interpretácia kultúry a umenia v takomto mohutnom tvare by sa svojou výškou vstupného určite ekonomicky nemohla odmeniť. Aj preto sú veľké umelecké súbory a telesá pod správou štátu. Ich výber pripadol väčším mestám.
Aj keď Ružomberok k nim nepatrí, jeho nespornou výhodou je poloha, ktorá je práve v blízkosti takýchto miest, v ktorých práve profesionálne umelecké súbory sídlia. Ako Žilina, či Martin. A, samozrejme, susedná Banská Bystrica. Účinkovanie Štátnej opery z tohto mesta sa najmä v ostatnom období na ružomberskej scéne udomácňuje čoraz viac s akousi samozrejmosťou.
Štátna opera
Na javisku Kultúrneho domu Andreja Hlinku - Veľkej dvorane, ale aj v Kostole sv. Ondreja. Program svojich predstavení kreuje jej dramaturgia do rôznych žánrových tvarov, využívajúc tak potenciál naštudovaného umeleckého materiálu.
Práve pred ružomberským publikom, vo Veľkej dvorane, sa predstavila v koncertnej podobe. Meno Jozef, napísané v kalendári na 19. marec, je v našich končinách aj akýmsi neoficiálnym, najmenej polovičným, sviatkom mužov. Koncert Štátnej opery - Slávne operné a operetné melódie, sa tak mohol spokojne zaradiť medzi ozdoby tohto dňa. Pútavá ponuka, už takrečeno šlágrov klasickej hudobnej scény, nemohla ostať bez povšimnutia u smädného ružomberského diváka - poslucháča, ktorý po kvalitnej kultúre v našom meste baží už akosi stále čoraz viacej.
Esenciálny výber z klasickej hudobnej tvorby, je aj určitou taktickou manierou, ako predstaviť tento žáner v atraktívnom svetle. Predovšetkým však snahou, ako sa s takýmito vrcholnými hodnotami hudby potešiť zároveň v komplexnom pohľade a forme. Rozdávať radostný a povznášajúci zážitok je predsa prvoradá úloha umenia.
Slávne operné a operetné melódie
Ária - sólový spev alebo dvojspev, duet, je jednou zo základných a ťažiskových zložiek hudobnodramatického diela, akým je opera, či opereta. Vlastne jeho ozdobou, ku ktorej sa upína najväčšia divácka pozornosť. Neraz aj sprevádzaná napätím z očakávania výsledku. Najmä pri premiérach alebo nových obsadeniach účinkujúcich. Potom sa stáva ária známou a samozrejme, tiež slávnou. Vstupuje akosi automaticky do suverénnej hodnotovej a umeleckej výbavy nielen hudobnej tvorby, ale celého ľudstva. Tak sa mnohé árie stali nesmrteľnými legendami. V zostave Štátnej opery tentoraz azda trochu netradične, mezzosoprán Michaely Šebestovej a soprán Patrície Malovec. K ich lesklému výkonu možno priradiť najmä áriu Carmen z rovnomennej Bizetovej opery a Dvořákovu Rusalku.
Ani preto v tomto koncerte nesmeli chýbať veľké mená svetovej hudby ako Giuseppe Verdi, Antonín Dvořák, Bedřich Smetana, či Georges Bizet alebo Johann Strauss.
Cigán aj Cica
Banskobystričania zostavili náhrdelník árií, keď začreli do zlatého fondu svetovej opery. Podobne aj v operete, ktorá sa pokladá za mladšiu sestru opery, nosiacu ľahšie, vzdušnejšie šaty. Avšak, na svojich interpretov kladie nemenšie nároky. Tak sa mohla spustiť šnúra vystúpení sólistov a zborov, nesúcich sa na vlne orchestra, pod dirigentskou taktovkou Jána Procházku. Podujatie tohto druhu si nenechalo ujsť ani viacero hudobných pedagógov z ružomberských umeleckých škôl. Mohlo to byť aj akýmsi zavďačením pri ich namáhavej práci.
A vysokoškolská hlasová pedagogička a odborníčka, tiež sopranistka, Miriam Žiarna, veľmi ocenila pestrú dramaturgiu programu. Tiež príťažlivý výkon v postave Doolitla z My fair lady, ktorý podal barytonista Šimon Svitok. „Je veľmi ťažké kombinovať spev, hovorené slovo a herecký výkon. A ešte tak, aby to nebolo trápne,“ zhodnotila okolnosti odborným pohľadom Žiarna, návštevníčka tohto koncertu. A diváci - poslucháči to ocenili zase svojím pohľadom, ako aj metrom. Preto aj prepukali do frenetických ovácií. A podobne to bolo aj pri jeho vystúpení so skladbou - piesňou Boniho, Joj Cica. A tak nielen atmosféra, ale aj nálada, je nemenej dôležitou zložkou predstavenia. A ružomberskí návštevníci sa veľmi radi dajú strhnúť. Potlesky, merané na minúty, potom zvláštnosťou nie sú.
Vo valčíkovej rytmickej skladbe Cigánsky barón príťažlivo rezonovali kontra polohy zboru a tenoru Dušana Šima, ktorý v tomto zdanlivo ľahkom žánri musel stíhať everestové výšky.
Leť myšlienka
Ak aj niekto nie je vyznávačom, ba ani len náhodilým poslucháčom vážnej hudby, pri mohutnom nástupe už legendárne známeho Zboru židov z opery Nabucco, určite spozornie so záujmom vypočuť si to celé.
Rovnako, zbor aj Verdi, zarezonovali v razantnom Zbore Cigánov z opery Trubadúr. „Va, pensiero - Leť, myšlienka, na zlatých krídlach, vznes sa, zastav sa v každom údolí a na každom kopci, kde vanie jemný svieži vánok, vonia vôňa rodnej zeme...”
Nesie sa text skladby v podmanivej smutnej melódii hebrejských otrokov, idúcich pomyselným ťažkým rytmickým krokom. Ale s nespochybniteľným motívom nádeje a odhodlania. Túžba po návrate do vlasti, po slobode, je aktuálna pre všetky vojnové časy, tie dnešné nevynímajúc. V dramaturgii opery ho prednáša celý zbor v jednohlasom speve. A v ružomberskom hľadisku Veľkej dvorany v napätom tichu túžobného očakávania, za blikotavého svetla smartfónových záznamov. Koncert Štátnej opery Slávne operné a operetné melódie zaradil Kultúrny dom Andreja Hlinku do svojho abonentného cyklu jedenástich vybraných predstavení.
Finále v Čutkove
Prijať klasiku ako stálu súčasť kultúry v našom meste, pre jej samozrejmú a prirodzenú výbavu, si vyžaduje aj vychovávať a tvarovať návštevníka do jeho kultivovaného nastavenia. S primeranou vedomostnou výbavou a vnútorným, duševným, nastavením. Všetko chce čas. Privykanie na náročnejšiu úroveň hudobnej stavby a jej produkcie sa tvaruje aj celými rokmi. Ale už teraz možno na ružomberskom divákovi pozorovať, že návyková fáza sa pomaly dostáva do finálnej podoby, a je celkom možné, že preskočí do závislosti. Samozrejme, v dobrom zmysle slova. Dávkovaná kultúra odovzdáva čoraz väčšie porcie, tak úrovňou, ako aj rozsahom.
V mysliach pamätníkov sa ešte isto vie objaviť spomienka socialistického hesla - agitačná upútavka: „Finále bude na Strahove!“ Čo bola reklama na spartakiádne športové vystúpenie na pražskom mega štadióne. Akási obdoba tohto - rozsahom primeraná možnostiam a Ružomberku - bude v Čutkovskej doline. V pláne riaditeľa Kultúrneho domu AH, Radka Zdráhala, je snaha vytvoriť..........................
(celý príspevok si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.6/2025)
