Do tohtoročnej marcovej burzy kníh, ktorá mala pôvodne skončiť tento pondelok, vyčlenila ružomberská Mestská knižnica viac ako štyri stovky rôznych titulov. Išlo o knihy, ktoré vyradili z vlastného fondu. Boli to buď multiplikáty alebo poškodené knihy nevhodné na ďalšie požičiavanie.
“Pomerne veľkú časť burzy pravidelne tvoria aj knihy darované našimi čitateľmi, ktorí ich napríklad pri redukovaní vlastných domácich knižníc nemajú kam posunúť. Keďže väčšinou nemáme záujem zaradiť takéto knihy do fondu (napríklad z dôvodu, že ich už evidujeme), ponúkneme čitateľom možnosť posunúť knihy do burzy. Celkovo išlo takto v marci do predaja 17 tematicky zadelených súborov, buď našich alebo darovaných čitateľmi,” vysvetlila riaditeľka Mestskej knižnice Tatiana Babincová.
Našej knižnici sa týmto spôsobom podarilo (k termínu našej uzávierky) ďalej posunúť 115 titulov v celkovej predajnej hodnote 280 eur. Výnos z predaja evidujú ako výnos z ich vlastnej činnosti, ktorý opäť použijú na nákup nových kníh: “Knižný kolobeh pokračuje, a to je dobre. Burza býva väčšinou na prízemí knižnice v átriu alebo vo vstupných priestoroch náučného oddelenia. Pre pomerne výrazný záujem sme sa tohtoročnú marcovú burzu rozhodli predĺžiť až do piatku 4. apríla. Najbližším plánovaným termínom bude zrejme september 2025.,” prekvapila informáciou T. Babincová. Takže, ak ste burzu nestihli, ešte stále sa môžete v piatok v knižnici počas otváracích hodín zastaviť (otváracie hodiny Mestskej knižnice nájdete aj v aktuálnom vydaní našich novín v rubrike Občiansky servis).
“Už tradične je najvyšší záujem o diela klasických autorov a o náučnú literatúru. Práve burzy a antikvariáty sú tým miestom, kde návštevníci hľadajú to, čo je pre nich cenné. Čo je pre niekoho nepotrebné, pre iného môže byť pokladom. Taký je aj podtitul našej každej burzy,” povedala ďalej riaditeľka knižnice. Spomenula ale aj to, že väčšinou majú ľudia knižnice radi najmä kvôli novým knihám. Zároveň každá verejná knižnica eviduje tzv. základný fond, t. j. klasické literárne diela a ich reedície, ktorých kvalitu preveril čas. Takýto knižný fond predstavuje cca 60 - 70% celkového objemu. “Knižnice ročne nakúpia tisícky nových kníh, ktorými dopĺňajú svoje dokumenty do tzv. aktuálneho fondu. Ten sa pravidelne obmieňa podľa frekvencie záujmu návštevníkov. Aj do našej knižnice napríklad v minulom roku pribudlo 2,5 tisíc nových titulov, a popritom sme zároveň 1,5 tisíc titulov vyradili. Verejné knižnice teda neplnia klasickú archívnu funkciu - na to sú určené depozity Slovenskej národnej knižnice. Radi však dávame už vyradeným alebo nepotrebným knihám druhú šancu. Tak, aby ich posun bol zmysluplný a neskončili niekde v zbernom dvore,” vysvetlila T. Babincová.
V našom rozhovore spomenula aj to, že momentálne zvažujú s kolegami ponuku od jedného z najväčších online knižných antikvariátov, ktorý má záujem, aby sa knižnice stali ich odbernými miestami na výkup kníh od verejnosti: “Veď poväčšine sme aj my sami – knihovníci – pravidelnými zákazníkmi antikvariátov. Ceny nových kníh v posledných dvoch rokoch prudko stúpli, aj keď práve my máme k novinkám relatívne bezproblémový prístup. Ale určite so mnou budete súhlasiť, že to, čo je dobré, chce mať ten správny čitateľ doma navždy.”
